Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 15. augusta 2011

Svedectvo Hospodinovo je hodnoverné, múdrym robí prostého. Každý z nás má svoje zaužívané spôsoby v reči, v práci aj v prejavovaní svojej zbožnosti. Problém nastáva vtedy, ak nám ich niekto naruší, alebo ak ich chceme povýšiť na záväzný spôsob života aj pre druhých. Tam to môže iskriť. Čosi z tohto iskrenia cítime aj vo chvíli, keď sa učeníci Jána Krstiteľa obrátili na Pána Ježiša s vyčítavou otázkou: „Prečo sa postíme my... a Tvoji učeníci nie?!“ Uznávajú totiž iba tie bežné postupy a prejavy zbožnosti, ktoré sú pre nich znakom pravosti. -- Odpoveď je zvláštna. Naznačuje, že v prítomnosti Ježišovej je všetko inak. Všetko to „iné“ sa odvíja od toho, že On je iný. Prirovnal to k situácii počas svadby: On je ženích, učeníci Jeho družbovia. To, že Boží Syn prišiel do sveta, aby vykonal dielo spásy, je čas Božieho konania a nie konania človeka. Preto aj postavenie človeka je tu iné. Neurčuje ho človek, ale Boh, Syn-Vykupiteľ. Nie je to teda čas plátania starého života (rúcha) novým prichádzajúcim v Kristovi (akoby novou záplatou); ani nalievanie nového vína do starých „mechov“, ktoré už nevydržia napätie rodiaceho sa nového života. -- To všetko nás vedie k myšlienke, že nie my máme určovať, aký ma byť náš kresťanský život, ale je to Ježišova prítomnosť medzi nami a v nás, ktorá určuje naše miesto a poslanie v tomto svete.