Slovak Czech English German Polish

Utorok, 16. augusta 2011

Ach, tento ľud spáchal veľký hriech; urobil si zlatého boha. Teraz však, ak môžeš, odpusť im hriech. Aj keď to nie je moc naša, ani moc závislá od nás, predsa je tu pre nás, ľudí, a pre naše konečné dobro. Dvanásť rokov trpiaca žena upína svoju nádej na Ježiša plná nádeje, prosba otca zomrelého dievčaťa: „Práve mi dcéra dokonala, ale poď, polož ruku na ňu a ožije.“ To boli situácie ľudskej bezmocnosti, ktorá sa prosebne vzopla k Bohu, a tým sa dotkla Božej moci. -- Žena, unavená dlhoročnou chorobou, muž zdrvený stratou svojej dcérky, to je však oveľa viac ako príbehy dvoch ľudí. To je obraz veľkej ľudskej biedy, ktorá má tisícoraké podoby. Biedy, ktorou je postihnutý každý človek a je len otázka času, kedy sa prejaví. Biedy, ktorá ohrozuje život. Biedy, v ktorej poslednou nádejou je „už len“ Ježiš Kristus. Až keď človek vo svojej biede nájde cestu k Tomu, ktorého poslal Pán života, otvorí sa pred ním nová budúcnosť. -- Ozaj, kde si dnes Ty, milý čitateľ? Možno to, čo nás denno-denne kvári, chce byť začiatkom cesty k Lekárovi tela i duše, výzvou: Choď dotkni sa „lemu Jeho plášťa“ – poddaj sa túžbe viery alebo vyznaj: „Pane, umrela vo mne viera, nádej, láska, ale ak položíš ruku na mňa, ožijem.“