Slovak Czech English German Polish

Streda, 17. augusta 2011

Hospodin trestá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorému chce dobre. Pred nedávnom som si pri stretnutí s nevidomým človekom položil otázku: Nevidí tento človek jasnejšie a lepšie ako ja, ktorý mám zdravé oči? Jeho slová boli presné, mali svoje miesto aj svoj pôvodný, plný obsah. Akoby do slov vkladal svoj vnútorný svet a život. Vnímanie sveta očami akoby odvádzalo od plnšej sústredenosti a hlbšieho ponorenia sa do diania v sebe aj okolo seba. Nevidomý je však nútený „pozerať sa“ a skúmať život pozorným počúvaním, jemným čítajúcim hmatom, či napätím, ktoré vyvolávajú zvuky alebo ticho v ňom. -- Možno aj spomínaní dvaja nevidomí vnímali oveľa zreteľnejšie vnútorný a duchovný život. Preto, hoci Ježiša nevideli, oslovujú Ho „Syn Dávidov – zmiluj sa nad nami!“ Akoby v Ježišovi vytušili okamih pravej Božej prítomnosti. Popri prosbe o uzdravenie mi tu znie aj prosba o odpustenie – o milosť Božiu. Napovedá to Pánova otázka: „Či veríte, že to môžem učiniť?“ Milosť Božia – odpustenie hriechov sa v Biblii objavuje dosť často práve v súvislosti s uzdravením. Je to milosť Božia, ktorá otvára oči vnútorného zraku, aby človek uvidel neviditeľný, a predsa reálny Boží svet lásky a aby sa mu otvoril výhľad na nový duchovný život. -- Na zvesti o Ježišovej moci farizeji odpovedali: „Kniežaťom démonov vyháňa démonov“. Kto je tu skutočne slepý? Tí, čo volali: „Zmiluj sa nad nami...“ alebo tí, čo o Ježišovi hovoria ako o kniežati démonov? -- Všetci potrebujeme Božie zmilovanie, lebo len ono nás môže zbaviť slepoty sebectva, hrdého rozumu, démona pýchy alebo ľahostajnosti, čo všetko vedie do priepasti odmietnutia zachraňujúcej lásky.