Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 22. augusta 2011

Ajhľa, prečistil som ťa, ale nie ako striebro, skúšal som ťa v peci biedy. Bolo to raz v istom romantickom filme. Dievča vytýkalo svojmu priateľovi, že ju vôbec nepozná: „....nevieš, aká je moja obľúbená farba, aký kvet mám najradšej, ani netušíš, aký je môj obľúbený film...“ Tých vecí tam bolo vymenovaných oveľa viac. Ja som na chvíľu ostal ako vyvalený, pretože som si uvedomil, že ani ja neviem, akú farbu mám najradšej a ktorý kvet sa mi najviac páči. Nikdy som nad tým nerozmýšľal, pretože sa mi to zdá nepodstatné. Ale, čo ma vždy vyvádza z miery, je to, keď v Božom Slove čítam, že nám Pán Boh spočítal všetky vlasy na hlave. Načo je Bohu takáto informácia? Načo ju potrebuje? Čo s ňou bude robiť? To číslo v úvode úvahy je vymyslené, ale dočítal som sa, že na hlave človeka rastie od 8 do 10 tisíc vlasov, čo je na jednom štvorcovom centimetri od 180 do 320. Ale po tom romantickom filme mi niečo došlo. Ak o niekoho stojíte, ak ste niekoho veľmi milovali, boli pre vás aj nepodstatné veci zaujímavé a dôležité. Žeby to bolo tak aj u Pána Boha? Asi áno. To je tá hĺbka Božieho poznania, ktorá je nad naše pochopenie. Dnes začíname deň s niekým, kto vie o nás viac ako my sami. Čo pred ním dokážeme skryť? Zlé myšlienky, svoje pocity hnevu, či nenávisti proti niektorým ľuďom? Čo dokážeme zahrať pred niekým, kto o nás vie všetko? On je ten Jediný, pred kým by sme mali mať úctu a rešpekt.