Slovak Czech English German Polish

Streda, 31. augusta 2011

V Hospodinových rukách sú hlbiny zeme, Jeho sú vrchov končiare. Je zábavné, pozorovať deti, keď sa hrajú na dospelých. Ako dôležito sa tvária, ako rozhodujú, určujú úlohy a zdôrazňujú, čo a ako sa musí diať, lebo oni to práve tak chcú, oni tomu práve tak rozumejú. Je to zábavné, keď ide o deti, ktorých hra sa skončí, všetky sa rozídu a po hre sa podriadia autorite svojich rodičov. Keď sa takto snažia správať aj dospelí vo vzťahu k Pánu Bohu, bolo by to ako groteska, keby nešlo o veľmi vážne veci. Keď my, ľudia, chceme rozhodovať o Pánu Bohu, o Jeho Slove, kompetenciách, to už vôbec nie je smiešne ani zábavné, to je tragédia. Naša tragédia. Mnohokrát sa s tým stretávame u ľudí, ktorí Pána Boha „odsudzujú“ za zlo, ktoré konajú ľudia alebo za zlo, ktoré si sami spôsobili. Je tragédiou, keď si človek myslí, že môže posudzovať Pána Boha. Wilhelm Busch vo svojich prednáškach opisuje podobný postoj takéhoto hrdého mladíka. Odpovedá mu veľmi trefne: „Milý priateľu, ručím ti za to, že keď sa raz ocitneš pred tvárou Svätého Boha, určite to nebudeš ty, kto Jemu vmietne výčitky do tváre.“ Nemýľme si kompetencie! Držme sa toho rozdelenia moci a zodpovednosti, ktoré platí: Pán Boh je Stvoriteľ a Pán, my sme Jeho dielo. Zodpovedať sa budeme my Jemu, nie naopak.