Slovak Czech English German Polish

Sobota, 03. decembra 2011

Nech nepadne zle tvojmu srdcu, keď chudobnému dáš. Boží ľud je pozvaný a povzbudzovaný k spevu novej piesne na oslavu Boha. Tá pieseň je nová, iná ako doterajšie piesne. Je nová a iná z viacerých dôvodov. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že ľud Boží má oslavovať Boha za skutky, ktoré sa ešte len stanú. Má to byť pieseň dôvery a istoty, že Boh je prítomný, že sa prejavuje v dejinách cirkvi i sveta, že nezabudol na svoj ľud, na svojich verných ani na svoj svet, ktorý stvoril. Tá pieseň je nová aj v tom, že rozpráva o nových veciach. O nových cestách viery a zbožnosti, o nových chodníkoch, o novom svetle. Hospodin chce viesť slepých cestou, ktorú nepoznajú. To je veľké povzbudenie pre našu vieru v našej dobe. Aj s nami je to tak, že občas nevidíme, nerozumieme Božiemu konaniu ani v osobnom živote, ani v živote cirkvi, ani v živote národov. Máme svoju zbožnosť, neraz je to zbožnosť dedená po otcoch. Praktizujeme ju s veľkou horlivosťou, lebo nevidíme iné možnosti pre život viery. Občas sa nám javí ako málo účinná. Uvažujme: Boh hovorí o novej, nepoznanej ceste pre slepých. To je tá cesta, ktorú otvoril v Ježišovi Kristovi, to je tá cesta, ktorou kráča Boží ľud, to je tá cesta, ktorá vedie neraz naozaj neznámou krajinou, neznámym prostredím, cesta živej viery. Pred nami kráča náš Pán. Vedie nás svojim Slovom života. Je radosť kráčať za Ním a naozaj sa hanbou zapýria tí, ktorí dôverujú mŕtvym bohom.