Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 05. decembra 2011

Nech tvoje srdce nehorlí proti hriešnikom, ale každý deň radšej za bázeň pred Hospodinom. Na detskú besiedku prichádza dieťa, ktoré neustále vyrušuje. Vytáča ma, že mi bráni v práci s ostatnými deťmi. Po rozhovore s manželom zistím, že nemá mamičku. Pravidelné vystrájanie je zúfalým volaním o pomoc. Ale som slepá, aby som to videla. Cestou z nákupu stretnem tetu, ktorá sa mi žaluje, rozpráva pritom o všetkom možnom. Trpezlivo ju vypočujem, no som príliš hluchá na to, aby som počula, čo mi tým chce povedať. Nevidím, že veľmi potrebuje, aby som jej zvestovala evanjelium, doslova žízni po usmernení, po Božích slovách lásky. Nevidím, že ma Boh chce použiť. – – Žijeme uprostred tragédii a trápia nás ťažké situácie, cez ktoré k nám Boh hovorí, volá k pokániu, cez ktoré chce konať, no napriek tomu sa pýtame: „Čo sa to deje? Prečo?“ „Vidí veľké veci, ale si ich nevšíma, má otvorené uši, ale nepočuje!“ (20. v) To nie je len kritika, to sa Boh dotýka našich očí a uší. Keď nám Boh hovorí: „Vy hluchí, čujte, vy slepí, rozhliadnite sa, aby ste videli“, otvára naše oči i uši. Boh nás chce použiť pre svoje dielo a toto je Jeho ozdravujúce Slovo, aby sme boli účastní toho, čo robí. Vovádza nás ním do svojej blízkosti, kde odhaľuje veľké veci, ktoré sme doteraz nevideli. Tak teda: „Vy hluchí, čujte, vy slepí, rozhliadnite sa, aby ste videli!“