Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 08. decembra 2011

Hospodin však odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť. Sú dni, keď stojíme uprostred púšte a vyprahnuto žíznime po vode. Tak radi by sme ju dožičili i ľuďom okolo nás, ktorí zomierajú bez Krista! Sú situácie, z ktorých jednoducho nevieme nájsť cestu, zdá sa nám, že budeme nekonečne blúdiť v nejakom probléme bez vidiny zmyslu, či šťastného konca. Možno sa už dlho modlíme za ľudí, možno sa dlho snažíme o to, aby poznali Krista, no okolo nás je stále púšť. Zväčša zrátame vojsko nepriateľa a myšlienkovo zostaneme pri svojich vlastných silách a pochopiteľne... vzdávame to. Časom sa sami stávame púšťou. Keď toto píšem, 15-ročné dievča choré na zvláštny a veľmi ťažký druh rakoviny, zápasí o život. Lekári už pristúpili na udržiavaciu liečbu, už pre ňu nemôžu urobiť vôbec nič. No jej rodičia napriek tomu nestrácajú nádej v Bohu. Mama tohto dievčaťa neustále informuje o jej stave ľudí, ktorí sa za ňu modlia, kde píše: „Dôverujeme Bohu!“ Nevidí iba zlé prognózy lekárov. Vidí Boha, ktorý spravil cestu cez more. Ten Boh dnes zasľubuje i cestu v púšti a rieky v pustatine. Neustávajme v modlitbách za druhých, nebojme sa veriť v Božie zázraky! Aj situácia, ktorá sa nám zdá bezvýchodisková, má s Bohom určite zmysel a východisko, Boh môže veci v okamihu zmeniť. Aj tam, kde je úplná pustatina, Boh môže urobiť kúpalisko.