Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 11. decembra 2011

V Tvojej ruke sú moje časy. Som stroskotanec z lode, ktorá nemôže pokračovať v plavbe. Mám nádej? Alebo úbožiak – bezdomovec – vyvrheľ spoločnosti… Som trebárs otrok, ktorý nemá vlastnú slobodu, ale patrí pánovi. Alebo človek chorý na rakovinu… Mám nádej??? Alebo som len obyčajný, ale nešťastný človek. Apoštol v dnešnom texte začína a končí nádejou. Akoby nás učil, že nádej je veľmi dôležitá pre náš život. Život bez nádeje sa, žiaľ, mnohokrát podobá stroskotanej lodi, ktorá už nedokáže pokračovať v plavbe. Nádej znamená budúcnosť! Každý deň vidím ľudí utápajúcich sa v alkohole, ktorí neveria v svoju budúcnosť. Nemyslím si však, že by nemali budúcnosť. Nádej totiž nie je nejaká klamná utópia, viera v niečo, čo nevieme ako sa skončí. Vďaka Kristovi naša nádej nie je založená na nejakých našich ľudských túžbach, predstavách alebo pocitoch. Apoštol hovorí o tom, že naša nádej je zakorenená v Božom Slove. Moja nádej je založená na skúsenosti, že Ježiš Kristus položil svoj vlastný život za mňa, stroskotanca, úbožiaka, bezdomovca, otroka či človeka chorého na rakovinu, aby som ja nemusel zomrieť. Dal mi tým budúcnosť s Ním. Mám teda nádej, pretože mám budúcnosť s Kristom. „Boh nádeje nech nás teda naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sme sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji.“