Slovak Czech English German Polish

Piatok, 16. decembra 2011

Ja som úbohý a chudobný, ale Pán myslí na mňa. Dnes podľa peňazí. Nedávno som čítal článok o vážnom probléme obyčajných ľudí v Číne – začali sa porovnávať s mestami, kde sú ľudia zameraní na bohatstvo, slávu a úspech, kde pohŕdajú všetkými, ktorí takí nie sú. Obyčajní ľudia prijali klamstvo, že – aby mali hodnotu – musia byť tiež bohatí a úspešní. Lenže rýchlo zistili, že túto latku nikdy nedosiahnu, a preto začali páchať samovraždy, a dokonca svoju frustráciu a z nej prameniacu agresivitu obrátili proti deťom. Za 2 mesiace bolo zabitých asi 30 detí. Šialenstvo alebo výsledok prevrátených hodnôt? Asi s tým občas zápasíme všetci, že sa v tlaku dnešného sveta porovnávame s ostatnými podľa výšky sumy uvedenej na výplatnej páske. Čím však skutočne môžeme obohatiť druhých, aby to malo trvalejšiu hodnotu, aby si nás vážili? Čo je v skutočnosti pravé bohatstvo a čo je skutočná chudoba? Asi sme sa nejedenkrát presvedčili, že šťastie, pokoj, láska, dobré a hlboké vzťahy nezávisia od výšky bankového konta, ale od toho, koľko investujeme do vzťahov, nakoľko sme ochotní sa rozdať a koľko sme ochotní obetovať pre ľudí a najmä pre Pána. Máme dobrého Pastiera, ktorý nás nikdy neopustí a postará sa o nás za každých okolností. Vždy má pre nás východisko, nech sa nachádzame v akejkoľvek situácii. Ako hovorí Pavel: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje“ (Filip 4,12-13).