Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 19. decembra 2011

Vyznávam svoju vinu, ustarostený som pre svoj hriech. Tieto slová, ako aj ďalšie vybrané odseky z Izaiáša, boli pôvodne určené zúfalým Júdejcom v babylonskom zajatí v 6. storočí pred narodením Pána Ježiša. Ich platnosť je taká zásadná, že sa pôsobivo prihovárajú všetkým ľuďom v podobne ťažkom položení. Uprostred utrpenia a poníženia učia žiť z nádeje, na základe nádeje. Táto nádej nie je založená na náhode, ale na viere v Hospodina. I keď ľudia človeka ponižujú, rozhodujúce je, že Pán Boh ho prijíma. I keď človek musí žiť v tme, môže žiť v nádeji, že mu Hospodin daruje svetlo. On nasýti hladných a dá čerstvú vodu smädným. I keď je Boží ľud rozptýlený, môže žiť v nádeji, že ho Boh zhromaždí. Blízko je čas Hospodinovho milostivého zásahu, keď sa nádej stane skutočnosťou. Príchod Pána Ježiša a celé Jeho dielo je živým dôkazom toho, že tieto slová o nádeji nie sú prázdne. Živá nádej dáva človeku silu, aby si aj uprostred utrpenia a ponižovania mohol zachovať pevný postoj a radosť z novej budúcnosti. Výzva, aby sme aj napriek momentálnym ťažkostiam jasali a plesali, je prejavom istoty, že nádej nesklame. Na základe nádeje sa naozaj dá žiť, a to žiť pekne, žiť na úrovni!