Slovak Czech English German Polish

Piatok, 23. decembra 2011

Hospodine, nech všetky Tvoje skutky vzdávajú Ti vďaku a Tvoji zbožní nech Ti dobrorečia! V modlitbe si zajatci pripomínajú veľké činy Hospodinove pri stvorení sveta a Jeho veľké činy v dejinách Keďže sa im zdá, že Hospodin nekoná, v modlitbe prosia, aby sa táto Jeho veľká moc prejavila aj v ich terajšom ťažkom položení. Pripomínajú si aj Jemu Jeho sľuby o tom, že ich vráti na Sion, z ktorého boli odvlečení do zajatia, aby sa znova mohol rozvinúť ich náboženský a národný život. – Pokračovanie textu vo veršoch 12 – 16 nás prekvapuje. Hospodin ich tu kritizuje za ich slabú vieru a ustavičný strach pred ľuďmi. Z toho môžeme usudzovať, že i keď sú slová ich modlitby pekné, veľmi pekné, oni v modlitbe zápasia s pochybnosťami. Ako dobre im rozumieme. Cez podobné vnútorné napätia a zápasy prechádzajú aj naše modlitby. Priveľa sa sústreďovali na vonkajšie okolnosti, ktoré vzbudzujú strach a primálo mysleli na zvrchovanú nadradenosť svojho Boha. Hospodin chce týmito slovami oslobodiť od strachu ich aj nás. Tieto slová by sme si mali vryť hlboko do srdca a často si ich čítať, vracať sa k nim. Sú to slová, ktoré majú moc zmeniť naše vnútro a ktoré môžu veľmi posilniť našu vieru. Pán Ježiš nás takisto uisťuje, že z Jeho rúk nás nikto a nič nemôže vytrhnúť.