Slovak Czech English German Polish

Utorok, 13. januára 1998

Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému? Boh vo svojom Slove (v SZ i v NZ) opakovane vyzýva svoj ľud k dobročinnosti - k pomoci blížnym, a vystríha pred lakomstvom, chamtivosťou. Áno, "blahoslavenejšie je dávať ako prijímať" (Sk 20,35). Ale pozor. Nie je dávať ako dávať. Božie Slovo jasne hovorí aké dávanie je Bohu milé ("blahoslavené"): Predovšetkým veľkosť daru nie je daná výškou jeho nominálnej hodnoty, ale výškou zbytku - toho, čo darcovi po darovaní zostalo (Mk 12,43-44). Po druhé - a toto je hlavné - hodnota daru je daná jeho určením, cieľom, resp. motiváciou darcu. Písmo nás vyzýva dávať tým, čo sú v núdzi. Ak dávaš iba zo svojho prebytku alebo ak dávaš tým, čo na to nie sú odkázaní, tvoj dar nemá žiadnu cenu. Ako často napríklad dávajú rodičia veľké peňažné a iné dary svojim dospelým, dobre situovaným deťom, ktorým nič nechýba, ale odmietnu príspevok (alebo dajú smiešne malú sumu) pri zbierke pre hladujúcich telesne (postihnutých vojnami, prírodnými katastrofami, či neschopnosťou a svojvôľou ich vládcov) alebo na ciele, ktoré majú poslúžiť hladujúcim duchovne. Také dávanie nie je prejavom kresťanskej lásky (agapé), ale naopak - sebectva; určite nie je blahoslavené.