Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 19. marca 1998

Keď som mlčal, trúchniveli mi kosti... Lebo dňom i nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka... Vtedy som Ti vyznal svoj hriech. Čo by povedali ľudia? Všimli ste si už, koľkokrát poviete tieto slová? Ako práve tieto - alebo podobné - slová určujú všetko vaše myslenie a konanie? Išiel by som tam - ale čo by povedali ľudia? Urobil by som toto, ale čo by povedali ľudia? A čo Boh? Čo by povedal Pán Boh, pred ktorým nič nemožno ukryť a všetko vyjde najavo? Verejná mienka má veľkú silu. Niekedy aj v dobrom, že sa totiž hanbím robiť zlé. Ale najčastejšie vedie k pokrytectvu. Verejná mienka sa dá oklamať. Ukážem sa pekným. Pekné šaty, pekné reči, uhladené správanie, bontón. Som príjemný človek. Správam sa podľa pravidiel slušného správania. Čo na tom, že len navonok. Čo na tom, že si myslím svoje. Poviem: dobrý deň a myslím si: čert ťa ber! Ale Boh nemlčí. Jeho ruka dolieha. Odkrýva. Najmúdrejšie je s publikánom vyznávať: moja vina. To ja som urobil. To sa stalo mojou vinou. Kde začneme byť úprimní, kde začneme vyznávať, tam prestane na nás doliehať ruka Božia v zlom, tam príde Jeho láska. Ako v prípade márnotratného syna.