Slovak Czech English German Polish

Streda, 25. marca 1998

Ja spievať budem Hospodinu, lebo sa veľmi preslávil. Vyvolenie a predurčenie. Apoštol Pavel to nemá sám od seba. Veď kto z ľudí sa odváži hovoriť o tom, čo bolo pri stvorení sveta? A kto o tom, čo bolo pred stvorením? Pre nás sú tieto správy nie fantáziou, nie bájkou, ale vyznaním, že Duchom Svätým inšpirovaní hovorili a písali Boží ľudia. Nášmu rozumu je nepochopiteľné, ale pre naše srdce to znie nádherne, že je Božím zámerom od večnosti, aby sme boli synmi a dcérami Božími skrze Krista. Tí, čo Pána Ježiša prijali, nimi skutočne sú (J 1,12) a pri tom vyznávajú, že je to všetko z milosti. Vyvolenosť nevedie k pýche, ale k pokore a vďačnosti. Božie deti zvelebujú slávu Jeho milosti každý deň. Ak máš v sebe svedectvo Ducha Svätého, že si Božím dieťaťom, tak sa z toho teš a radostne spievaj na slávu Hospodinovi! Nevyhováraj sa, že nevieš spievať, že nemáš hudobný sluch. Máš srdce, spievaj srdcom! Boh hľadí predovšetkým na srdce. Na brehu Červeného mora nemali všetci hudobný sluch, ale všetci prežili div záchrany, všetci sa radovali. Svoju radosť vyjadrili tak, ako vedeli - možno tlieskali, skákali, tancovali, vykrikovali: Haleluja. Kto si prijal vykúpenie v Kristu, zvelebuj dnes slávu Božej milosti!