Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 30. marca 1998

V úzkosti svojej som volal na Hospodina, kričal som na svojho Boha; zo svojho chrámu počul hlas môj. Kričal som na svojho Boha! Kde je hnev a zvada, tam je aj krik. Taký krik odpudzuje tých, čo ho počujú. Krik a zvada manželov odpudzuje a odcudzuje ich deti. Zvada a krik susedov vytvára priehrady. Varujme sa kriku v hneve. Krik v úzkosti, krik o pomoc mobilizuje okolie k záchrannej činnosti. Iba hrubý egoista sa tvári, že nepočuje, že sa ho to netýka. Zle je, ak človek v ohrození nevie a nemôže kričať, volať o pomoc. Zle je, ak sa človek ani v úzkosti nevie modliť. Nie každého bieda naučí modliť sa! Je dobre a správne, ak chodíme vierou so svojim nebeským Otcom, ak vieme, že On je blízko, že nás drží za ruku a že cez tie najťažšie miesta nás priam nesie na svojich ramenách. Sú však situácie, keď aj veriaci človek stráca istotu, keď padá do priepasti, keď cíti, že Pán Boh na neho zabudol, keď volá s krikom a plačom: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Možno práve dnes sa ty, brat, sestra nachádzaš v takej situácii. Volaj, krič, ale nezúfaj! Žalmista svedčí o Božej pomoci. Na krik učeníkov Pán vstal, pohrozil vetru a moru a nastalo veliké utíšenie. Pamätaj však, že modlitba v mene Pána Ježiša nie je krikom, ale pokornou prosbou v zhode s Jeho vôľou. Nestane sa čo ty chceš, ale stane sa, čo je pre teba spasiteľné.