Slovak Czech English German Polish

Sobota, 18. apríla 1998

Poslušnosť je lepšia ako obeť. Ak chcem, aby v tomto svete niekto pre nás čosi vykonal, musíme mu čosi dať, čosi obetovať. Inak, rečou tohoto sveta povedané, musíme mu dať úplatok, či tzv. všimné. Medzi ľuďmi je od nepamäti ustálený takýto obchodný vzťah. Takýto - obchodný vzťah - použil aj Pán Boh pri výchove svojho ľudu. Preto sa zjavuje v náboženskom živote Izraela obetná služba, pri ktorej ľud i jednotlivci prinášajú Bohu príslušné obete, ktoré sú výrazom ich ochoty zriecť sa časti svojho vlastníctva, vzdať sa ho a odovzdať ho Bohu, aby tak bol zahladený hriech človeka._x000D_ Bol to, povedal som, výchovný prvok a nie cieľ, ku ktorému mal národ dospieť. Tí, ktorí v tejto výchove rýchlejšie napredovali, dospievali, rýchlo pochopili, že Bohu nejde o materiálne obete, - ale predovšetkým o poslušnosť a obeť srdca, v ktorej je vyjadrená láska i bázeň pred Bohom. Toto je zmysel a cieľ obetnej služby. Túto vec pochopil už v SZ Samuel a takto ju predstiera špekulujúcemu kráľovi Saulovi. Nejde o obete, ale o poslušnosť. A my, ako ľud NZ, by sme mali mať v tejto veci úplne jasno. Boh neprijíma úplatky v žiadnej podobe! Pán Ježiš priniesol sám seba ako dokonalú obeť poslušnosti Otcovi za nás. A aj my máme každý deň prinášať nebeskému Otcovi skrze Pána Ježiša Krista - svoje duchovné obete: poslušnosť a lásku._x000D_ Čo obetuješ Bohu ty? Aká je tvoja obeť?