Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 20. augusta 1998

Aké veľké sú Tvoje skutky, Hospodine, prehlboké sú Tvoje myšlienky! Oslovila ma báseň od brata L. Fričovského, ktorý píše: "Odrazu ma pochytila ľútosť. Ľútosť nad človekom, ktorý päsťou hrozil Bohu, kým podoba Božia hasla v ňom ako mihotavé svetlá za oknom." To je cesta vzbury, ktorá končí vždy v temnote a kríze, ako cesta márnotratného syna. Keď vstúpil do seba, poklonil sa BOHU. "Zhrešil som proti Nebu." To je zrozumiteľná cesta pokory, pokánia - teda poklony. Ak nás Duch Svätý vedie, nemôžeme inak len volať: Bože, zmiluj sa nado mnou a pomáhaj, aby som sa poklonil pred Tebou. Pomáhaj mi mocou Ducha Svätého, aby som unikol z davu tých, čo sa prispôsobujú dnešnému svetu. Skláňam sa i dnes pred Tebou a prosím v mene môjho Pána Ježiša Krista, chráň ma pred lžou, ktorej sa dnes hovorí reklama. "Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť!" Mt 4,10