Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 13. septembra 1998

Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré vidí - oboje učinil Hospodin. Naozaj, Božích dobrodení je ohromné množstvo! Či za ne nezabúdame ďakovať? Jedným z nich je dokonalé stvorenie a vybavenie nášho tela. Najmúdrejší vedci len postupne odhaľujú vždy ďalšie zázraky uložené v ľudskom tele. Či to nie je zázrak, že napríklad sluchom a zrakom smieme poznávať tento svet a jeho dokonalosť, krásu? Či to nie je zázrak, že tieto zmysly nám pomáhajú orientovať sa, prijímať informácie, chrániť sa pred nebezpečenstvom, komunikovať s inými ľuďmi? Len keď sluch alebo zrak stratíme, uvedomujeme si najviac jeho veľkú hodnotu. A preto "dobroreč duša moja Hospodinovi..."! Avšak aj zdravé oči a uši môžu byť slepé a hluché na Božiu existenciu, na Božie volanie. Tak hľadeli aj mnohí súčasníci Pána Ježiša na Jeho mocné skutky, počuli jeho mocnú reč, a predsa neuverili. Pretože nechceli. Tajomstvá kráľovstva nebeského im zostali skryté, to najväčšie, čo mohli poznať a prijať. Navždy stratený raj! Ale tí krotkí, pokorní v Ježišovi poznali najväčšie Božie tajomstvo.