Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 08. novembra 1998

Neznesväcujte moje sväté meno. "Ja som zamestnaný (-á), ja nemám času chodiť do kostola" - ako často počúvam práve toto zdôvodnenie neúčasti na službách Božích a vôbec na živote Božej cirkvi. Ale veľké množstvo pracujúcich a veľmi vyťažených ľudí čas na kostol má. Je to znamením, že viera v Boha nás o čas neoberá, ale naopak dáva novú silu a nové možnosti pre požehnanú prácu. Taká práca však aj vo všedný deň nebude na hanbu Božieho mena. Náš život v deň sviatočný i v deň všedný máme žiť v jednom Duchu - rovnakým spôsobom, rovnakými hodnotami ohraničený. V našich ľudských armádach sú zahrnuté veľmi rôznorodé typy vojsk. Keď sa pohnú do boja, práve ich rôznosť im pomáha vzájomne sa doplniť a zvíťaziť. V boji ducha však niekedy odlišnosť nášho brata a sestry chápeme ako oslabenie, ako neprípustné ohrozenie Božej veci. Ťažko nesieme, že má iný odev, iné piesne, iný poriadok státia a sedenia na službách Božích. Čo však Boh od nás požaduje, je jednota v Duchu. Nezabudnime: aj Augsburské vyznanie dodáva, že nie je dôležité byť zajedno vo veciach vedľajších a ľuďmi ustanovených. Vyvýšme teda nadovšetko Božie meno a Božieho Ducha, nech naša dnešná oslava Božieho mena nie je falošná a zbytočná.