Slovak Czech English German Polish

Utorok, 02. januára 2001

Hospodine, Bože vojov, kto je ako ty? Mocný si, Hospodine, obklopený vernosťou. Dali ste si už predsavzatie, ktoré ste nesplnili? Porušili ste niekedy daný sľub? Ešte som nestretol človeka, ktorý by nezlyhal v predsavzatí či sľube. Prehrávame svoj zápas s vernosťou. Petrov príbeh sa opakuje aj v nás. Sú chvíle, keď hovoríme spolu s Petrom: “Pane, keby ťa aj všetci opustili, ja Ťa neopustím, nezradím, zostanem Ti verný.” Nepretieklo veľa vody dolu Jordánom a ten Peter, ktorý tak neochvejne sľuboval vernosť svojmu Pánovi, tvrdí do očí služobnej dievčiny na veľkňazovom dvore, že on s Ježišom nebol, ani ho nepozná. To je obraz našej vernosti. Ak sa pozrieme do života našej spoločnosti, zisťujeme, že každé tretie manželstvo sa rozpadá napriek tomu, že si sľubovali vernosť v dobrom i zlom, v šťastí i nešťastí, v chudobe i bohatstve. Kto chce, ľahko si nájde dôvod k porušeniu vernosti. Ale Boh nie je ako človek. Žalmista si spomína na Božiu vernosť k svojmu ľudu počas celých stáročí a žasne: “Hospodine, kto je ako ty? …si obklopený vernosťou.” Boh je verný svojim zasľúbeniam, svojmu slovu. Jeho žiadny dar nezvedie ani hrozba nezlomí. Nie je to úžasné vedomie, že Boh je nám stále verný i napriek našej vierolomnosti, či nevere? Aká sila lásky to musí byť, ktorá je verná nám, maloverným ľuďom? Platí – kto dôveruje Bohu, nebude nikdy sklamaný.