Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 04. februára 2001

Keď zaznel zvuk trúb, cimbalov a iných hudobných nástrojov a chválospev Hospodinov, že je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť, oblak naplnil dom Hospodinov. Dnes tu tiahne ľud Boží do Božieho stánku. Kto vládze, odkladá všetko a ide. Veď tu sa stretáva nebo so zemou, tu znejú chválospevy Hospodinovi, tu Trojjediný Boh prichádza medzi svoj ľud a Jeho sláva naplňuje dom podobne, ako sa to dialo v chráme Šalamúnovom. - V tesnej blízkosti našej fary a kostola bývala 80-ročná starenka. Od svojich 20-tich rokov žila ako osamotená bezdetná vdova. To, že bývala vedľa kostola, pokladala v starobe za najväčšie dobro. Keď vládala, nikdy nechýbala na službách Božích. Keď nevládala, otvorila si oblok, kývala na pozdrav návštevníkom chrámu a pripojila sa k spevom, ktoré zneli z chrámu. Prišiel čas jej odchodu do domova dôchodcov. Keď sme ju tam navštívili, hovorievala: “Nič mi tu nechýba, len ten náš kostolíček.” A jej imobilná spoluobyvateľka na izbe poznamenala, ako sa príchodom starenky na izbu mnoho zmenilo, akou veľkou vzpruhou sa stala pre ňu, že by bez nej už bola určite podľahla. – Bohoslužba nás nielen blaží, ale aj požehnane kultivuje, aby cez nás Božia blízkosť oblažila aj iných. Dnes už naša starenka oslavuje Pána v dome najslávnejšom, v kráľovstve slávy nášho Boha.