Slovak Czech English German Polish

Sobota, 10. marca 2001

Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností. O cieli života_x000D_ Postmoderný a pragmatický človek sa dnes hneď pýta, čo z toho má, keď sa bude utešovať Božími slovami (sú aj iné utešovania) a čo z toho má, keď bude zachovávať Božie prikázania a aký je zmysel vzťahu medzi Bohom a človekom. Odpoveď je v jasnom vysvetlení o cieli a zámere nášho Pána a Stvoriteľa, kde nás chce mať a priviesť. Je to krajina snov a pohody – je to kráľovstvo Božie (Zjavenie Jána 20,4-6). U Matúša v 13. kapitole je niekoľko príkladov o tom, čo to kráľovstvo Božie tu na Zemi je, lebo zatiaľ sme len pútnici. Je to napríklad aj vlečná sieť, kde je zmiešanina dobrého a zlého, s následným roztriedením. Dnes by sme kráľovstvo Božie mohli prirovnať k hlavnej stanici. Koľko ľudí sa tam moce, ale nie všetci cestujú! Chodia sa tam ohriať, niekoho čakajú, sú tam zamestnaní, len tak si čítajú, niektorí kradnú, idú sa najesť, napiť, niektorí tam žobrú a prespávajú. Všetci však počúvajú hlásenia o odchode vlaku, ale cestujú len tí, ktorí nasadnú do vlaku s platným cestovným lístkom! Dnes máme veľké náboženské spoločnosti ako hlavné stanice, ale len tí, ktorých hriechy sú odpustené (vďaka Golgote – Rimanom 5,8) a majú svoje meno zapísané v knihe života (Zjavenie Jána 20,15), tí skutočne cestujú do nebeskej vlasti a ich radosť je úplná. Môžeš to povedať s istotou o sebe?