Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 26. marca 2001

Tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajšok, čo sa pominul, ako čas nočnej stráže. Čas je fantastický fenomén. Každý sa mu musí podriadiť, málokto s ním vie dobre vychádzať. Vláči nás svojimi pazúrmi dovtedy, kým nepochopíme, že aj čas je Božie stvorenie. Kým to nepochopíme, hanbíme sa priznať svoj vek – najprv si myslíme, že sme veľmi mladí, neskôr sa považujeme za starých. Akoby vek, čas, roky boli hriechom, alebo niečím, o čom treba klamať. Akoby sme klamaním o svojom veku oklamali starnutie nášho tela a smrť. Čas plynie podľa Božích zákonov. Chcieť sa vymaniť spod zákona času, môže znamenať aj chcieť sa vzoprieť Božím poriadkom. Ale ak svoj život odovzdáme Bohu, On v pravý čas vykoná, čo treba – v detstve zdokonalí, v mladosti upevní, na začiatku dospelosti utvrdí vo viere, do života postaví na stály základ. Netreba sa báť svojho veku, ani starnutia, lebo to všetko patrí Bohu.