Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 08. apríla 2001

Naše priestupky sú pri nás a svoje viny poznáme: Odpadli sme a neverní sme boli voči Hospodinu. Peter horko plakal. Nielenže si uvedomil, že zaprel svojho Pána, Mesiáša, ale tiež sa odvrátil od drahého priateľa, človeka, ktorý ho miloval a ktorý ho tri roky učil. I napriek Ježišovej predpovedi Peter tvrdil, že Ho nikdy nezaprie, ale v hrôze potom všetky svoje smelé sľuby porušil. Neschopný stáť za svojím Pánom, hoci len dvanásť hodín, zlyhal ako učeník i ako priateľ. Musíme si byť vedomí svojich slabých miest a nesmieme byť príliš sebaistí, ani sa na seba nesmieme spoliehať. Peter s veľkou ľútosťou utiekol do noci. Tma ho však celkom nepohltila: spojenie medzi ním a Kristom pretrvalo a podľa Ježišových slov sa teraz Petrova viera posilnila viac ako inokedy. Presvedčil sa, že Ježiš Kristus má pravdu. A keď mal pravdu so zaprením, dokonca i s kohútim zakikiríkaním, iste bude mať pravdu i v ostatnom proroctve (22,31-32). Toto uistenie zachránilo Petra pred zhubným zúfalstvom. Kráľ a Pán spôsobil, aby sa Petrova viera nestratila. To isté platí pre každého veriaceho na každom životnom vojnovom poli.