Slovak Czech English German Polish

Streda, 18. apríla 2001

Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa prebudia, jedni na večný život, druhí na hanbu a večné zavrhnutie. Čitatelia Biblie dobre poznajú skutočnosť, že totiž Boh prv, než niečo urobil, najskôr to zasľúbil, ľud na to pripravil. Tak to je aj s otázkou vzkriesenia. My, samozrejme, posolstvo o vzkriesení čerpáme z celého vykupiteľského diela Pána Ježiša Krista. Prorok Daniel v dobe “približujúceho sa konca a začiatku nového sveta” bol obdarovaný videním toho, čo bude po smrti a tiež, pre koho bude to, čo bude po smrti. Podobne Jób uprostred krízy svojho telesného i duševného života mal odhalenú prítomnosť i budúcnosť a preto vyznal: ja viem, že môj Vykupiteľ žije a teda On rozhodne o mojom prachu. (Čítaj tiež 5.Mojžišova 32,39; Žalm 68,21…). Je to pre suseda, pokrvného… neuveriteľné? Také to bolo nielen pre kráľa Agrippu, ale po Ježišovom ukrižovaní aj pre všetkých učeníkov, pre všetky ženy, ktoré sa zhromažďovali okolo Ježiša, rovnako i niektorí z členov cirkvi v Korinte. Práve všetci títo chcú byť našou pomocou k prekonaniu neviery a zapojenia sa medzi nich vtedy, keď sa vo veľkej radosti zhromažďovali v chráme, aby dobrorečili Bohu. A tak sa môžeme vyzliecť z otázok “aké to tam bude” a byť spokojní v nádeji a istote, že tam nebude to, čo nás tu na Zemi znepokojovalo a bolo aj príčinou smrti.