Slovak Czech English German Polish

Streda, 25. apríla 2001

Zmĺknem. Neotvorím ústa, lebo ty konáš. Ktosi mi raz smutne hovoril: “Keby som žil v biblických časoch Izraela a videl by som to množstvo znamení a zázrakov, čo robil Boh, moja viera by bola pevnejšia a radostnejšia, ako ju mám teraz…” Prestal už Boh robiť znamenia? Je možné ohraničiť Božie nadprirodzené pôsobenie prejavujúce sa aj v zmyslovo vnímateľnom svete na biblické časy a zemepisné oblasti a na prvú Cirkev? Je vôbec možné určiť hranicu medzi prirodzeným a nadprirodzeným? Žiaľ, ideál dôstojnosti, emocionálnej vyrovnanosti a spoločenského postavenia niektorých kresťanov pobáda k tomu, aby Božie skutky ohraničili iba na duchovnú sféru a skryté mystické zážitky, aby živého Boha zredukovali na náboženské hodnoty. Človeče, ktože si ty, že odvrávaš Bohu, že si dovoľuješ vymedziť mu oblasť jeho pôsobenia? Nezvykli sme si na takéto vymedzovanie aj vo svojej osobnej viere? Môže sa stať, že sa príliš venujeme teológii a hovoreniu o Bohu a toto naše hovorenie by chcelo byť legalizáciou našich predstáv a koncepcií a možno priestorom vlastného uplatnenia. Je to akoby papier popísaný našimi vlastnými myšlienkami a Boh je povinný to podpísať. Nemalo by to byť opačne? Veď Boh už “čosi” napísal a tam mi hovorí, že on je Boh všemohúci. Ak chcem spoznávať Boha takého, aký je v skutočnosti a ako mi seba samého zdelil v Biblii spôsobom mne vnímateľným, mal by som zmĺknuť, utíšiť svoje myšlienky a názory a zahľadieť sa do Biblie a počúvať, čo mi o sebe hovorí Boh. A ďalej môžem pokračovať v mlčaní, keď sa budem s údivom pozerať na jeho skutky, ktoré koná pre mňa, teraz a tu.