Slovak Czech English German Polish

Piatok, 27. apríla 2001

Pomenujú ťa novým menom, ktoré Hospodinove ústa určia. Idete po ulici alebo ste v úrade a zrazu niekto zavolá vaše meno. Je to zvláštny pocit – už nie som iba čiastka množstva, ale som niekto – konkrétny človek, ktorý má konkrétne meno. Tento zvláštny pocit sa dá prežiť nielen na ulici, ale aj doma a to oveľa intenzívnejšie, keď niekto vysloví moje meno s láskou. Vyslovenie tvojho mena je chvíľou vrcholnej konkrétnosti a tvoje spoznanie tohoto faktu vyvoláva uvedomenie si svojej osoby a dôstojnosti... Aké je to úžasné, keď ma nejaký človek volá mojím menom… A aké to musí byť úžasné, keď ma volá po mene samotný Hospodin! Človek môže niekedy vysloviť moje meno v hneve a v nepriateľstve, ale Boh – ten ma vždy volá s láskou. Volá ma mojím menom. To znamená, že sa na mne uskutočňuje jedna z najdôležitejších myšlienok kresťanstva: Boh ma miluje individuálne! Stará sa o mňa tak, ako keby som bol jediný človek na svete! Božia láska ku mne je zvláštna, pretože mi dal Hospodin k môjmu menu a priezvisku nové meno, ktoré určil on sám. To meno je kresťan – človek patriaci Kristovi. Na základe obmytia, posvätenia a ospravedlnenia v krste som sa stal(a) dieťaťom Božím. Trikrát svätý Hospodin Boh všemohúci je môj otec a ja som jeho dieťa. Viem, že sa ku mne skláňa s vrcholnou nežnosťou a môžem ho volať tak, ako ho volá môj veľký brat Ježiš – “Abba!” – ocko...