Slovak Czech English German Polish

Sobota, 28. apríla 2001

Keď sa naješ a nasýtiš, postavíš si krásne domy a budeš bývať v nich. ... Nech potom nespyšnie tvoje srdce, nezabudni na Hospodina, svojho Boha. Čo treba k tomu, aby bol človek spokojný? Dom, moderný interiér s klimatizáciou, auto, zdravie, okolo seba ľudí milujúcich, obdivujúcich... výhodné poistenie. A stačí. To je všetko. Žiaľ, bodka za týmto zoznamom vecí a postojov uspokojujúcich ľudí je tragická, lebo vymedzuje ľudské šťastie iba do chvíle smrti, resp. do spoznania svojej fatálnej diagnózy; do okradnutia; do spoznania, že ľudia okolo vás lásku iba predstierajú kvôli vlastným výhodám… Niekedy aj my ľudia, vyznávajúci vieru v Pána Ježiša Krista, zabudneme na to, v čom spočíva pravé šťastie. Stačí, ak náhle zbohatneme, urobíme kariéru, staneme sa obdivovanými… Ľahko zabudneme na Hospodina. Napomenutie v dnešných veršoch platí aj pre nás, nie iba pre zbohatlíkov a snobov. Bohatý totiž nie je ten, kto má tučné konto, ale ten, kto je závislý a nevie sa vzdať ani malej čiastky majetku v prospech biednych. Iste, v súčasnosti u nás panuje veľmi zlá ekonomická situácia a vyvoláva v nás obavy. Nie je to však dôvod na prílišné zháňanie peňazí – aj na úkor zdravia a rodiny. Bola som v Afrike, v štáte, kde je 50% nezamestnanosť a ľudia s našim slovenským priemerným platom by tam boli považovaní za boháčov. Sú na tom oveľa horšie. Niekedy nám pomôže vidieť viac problémy iných so snahou pomôcť a až potom svoje. To sa volá láska k blížnemu. Toto je pravé bohatstvo, ktoré si prinesieme pred súdnu stolicu Božiu. Všetko ostatné necháme na zemi…