Slovak Czech English German Polish

Sobota, 05. mája 2001

Keď počuli, že Hospodin navštívil Izraelcov a videl ich trápenie, sklonili sa a klaňali sa. Niektorí ľudia hovoria, že súcit je zbytočný, že nepomáha. Iní sa na súcit hnevajú, považujú ho za ponižujúci. Podľa mňa je súcit súčasťou agapé – lásky k blížnym a má vzťah k ľudskej dôstojnosti. Pasívny súcit naozaj nepomáha. Iste však aktívny, to je záujem o blížneho, spolucítenie v utrpení a túžba pomôcť. Keď nás niečo trápi, zväzuje, potrebujeme priateľa, ktorý je ochotný aspoň si vypočuť sťažnosti, potešiť, povzbudiť. Ak naše trápenie neznižuje, nepohŕda ním, ale ho aspoň vidí, uzná, už tým pomáha. Keď Áron vyrozprával Izraelcom, že Boh videl ich utrpenie, klaňali sa Bohu. Uverili, že prichádza pomoc. Zasvietila pred nimi nádej na oslobodenie z egyptského otroctva. Pochopili, že s nimi cíti ten najmocnejší Priateľ. Pán, ktorý svojich poddaných povolal ku slobode. Sloboda je súčasťou Božieho obrazu v nás, patrí k ľudskej dôstojnosti. Preto ľudia tak túžia po slobode. Pán Boh veľmi dobre vie, ako ľahko upadáme do otroctva. Diabol, Boží protivník, mocnejší ako my, sa snaží dostať nás do otroctva hriechu, do závislosti na ľuďoch, na bohatstve, moci, vášňach… Ani nezbadáme a sme v čejsi sieti. Vždy niekomu slúžime. Vyslobodiť nás môže len Hospodin, ktorý vidí naše trápenie. Pomôže nám, keď Mu to dovolíme, keď Ho uznáme za svojho Pána, prijmeme Jeho program, s dôverou sa zveríme do Jeho rúk, keď sme ochotní zodpovedať sa Mu zo svojich činov. Pravá sloboda je zodpovednosť pred Bohom.