Slovak Czech English German Polish

Sobota, 26. mája 2001

Blahoslavený, komu je priestupok odpustený a hriech prikrytý. Aká radosť a šťastie zaplaví srdce človeka, keď mu je “priestupok odpustený a hriech prikrytý”, to vie každý, kto ako kráľ Dávid pocítil vo svojom svedomí ťarchu svojej viny a za tým po odpustení okúsil odvalenie jej bremena. Vinami ubité, utýrané svedomie ľudí potrebuje nutne počuť slovo odpustenia. Bez odpustenia našich vín nemôžeme byť šťastní. Ani tu v časnosti, ani vo večnosti. Tu na zemi dnes potrebujem odpustenie ja, zajtra zase ty. Lebo denne v mnohom hrešíme. Navzájom si ubližujeme, krivdíme. Vedome i nevedome. Myšlienkami, slovami i skutkami. Raz sa však všetci postavíme pred Sudcu živých i mŕtvych. Ak vierou nebudeme denne prijímať odpustenie našich hriechov od Pána Ježiša Krista, ukrižovaného za nás a za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie, zahynieme naveky. Lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia (Skutky apoštolov 4,12). Kto verí v Neho, nebude súdený (Ján 3,18). Lebo v Ňom máme vykúpenie, odpustenie hriechov (Kolosanom 1,14), očistenie (Hebrejom 1,3), posvätenie a napokon večný život (Rimanom 6,22). Preto žalmista vyznáva: “Blahoslavený, komu je priestupok odpustený a hriech prikrytý.” Preto nás Pán Ježiš učí: “Odpúšťajte a bude vám odpustené.”