Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 27. mája 2001

Hospodinovi požičiava, kto sa zmilúva nad chudobným. On mu odplatí jeho dobrodenie. Na svete je veľa skutočne biednych ľudí, ktorí ako žalmista volajú: “Čuj, Hospodine, môj hlas!” Potrebujú totiž pomoc. Niektorí hmotnú, iní duchovnú. No keďže to v živote neraz vyzerá ako pri jazere Betezda: “…nemám nikoho, čo by ma zaniesol do jazera…” (Ján 5,7), Božie slovo alarmuje naše srdce: “Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata núdzu trieť a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska?” Veď len kto miluje, “z Boha sa narodil”. Lebo to je zvesť, ktorú sme počuli od počiatku: “aby sme sa milovali. Nie slovom, ani jazykom, ale skutkom a opravdove”. (1.Jánov 3,11.18) Preukázať človeku v núdzi pomoc z toho, čo mám, je “požičiavaním Bohu”. On odplatí preukázané dobrodenie. Skutočne biedny nemôže vrátiť. Nemá z čoho. Nemá ako. Boh, ktorý vidí aj v skrytosti všetky naše skutky lásky, nenechá bez odmeny ani len “čašu – pohár vody”, (Matúš 10,42), ktorý sme z lásky podali smädnému. Prosme Boha o láskavé, milosrdné srdce, ktoré si nezatvára dlaň pred núdzou biednejších od nás.