Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 23. júla 2001

Tento úbožiak volal, Hospodin ho vypočul a vyslobodil ho zo všetkých súžení. Prosba patrí k životu. Už mnohokrát sa osvedčila, aj keď odhodlať sa ku prosbe nie je pre človeka jednoduché. Prečo? Preto, lebo si to vyžaduje pokoru. A pokora nie je veľkou prednosťou dnešného človeka. Všetko sa nedá v živote dosiahnuť len mocou, vplyvom a peniazmi – mamonou. Niečo sa dosahuje aj pokorou a prosbou. A sú to spravidla tie najvzácnejšie veci. O tom nám hovorí žalmista, a to bola aj skúsenosť muža zo zástupu, ktorý prišiel k Ježišovi Kristovi. Koľko iných ľudí od Ježiša Krista niečo chceli, a predsa to nedosiahli, lebo nemali dosť pokory, a neboli schopní a ochotní ku prosbe. Boli pyšní a v pýche našli svoju záhubu a ich túžba sa nesplnila. Nevieme o mužovi zo zástupu, kto to bol, ale vieme, že sa trápil. Boh to v Ježišovi Kristovi poznal a pomohol mu, lebo bol toho hodný. Skúsme aj my takto pristupovať ku Bohu, skrze Ježiša Krista a v moci Jeho Ducha, v pokore, vo viere a Boh nám pomôže.