Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 26. júla 2001

Celým srdcom ochotne obetovali Hospodinovi. Dnes sme volaní Božím slovom ku niečomu, čo k životu človeka – kresťana neodmysliteľne patrí. A to skutočnosť, že sa niečoho vie zriecť v prospech niekoho iného. Že vie obetovať časť z toho, čo mu Boh požehnal a bez čoho sa môže zaobísť, a dať to inému, pre ktorého je to nevyhnutne potrebné. Tým koná bohumilý skutok, ktorý neostane nepovšimnutý ani naším nebeským Otcom. Časy prvotnej cirkvi, keď sa ľudia vedeli zriecť skutočne všetkého a obetovať to v prospech celku, sa asi nevrátia. No my sa musíme naučiť obetovať najprv zo svojho prebytku, aby sme potom vedeli dať aj viac. Podobne, ako to máme zachytené v Písme svätom, keď Pán Ježiš Kristus sedel pri chrámovej pokladni. Najprv prišiel človek, ktorý obetoval zo svojho prebytku, aj keď to bolo mnoho, a potom prišla chudobná vdova, ktorá vo viere, že Pán Boh sa dokáže o ňu postarať, tam hodila všetko, čo mala, aj keď to bolo málo. Tak aj my pri obetovaní by sme nemali myslieť len na seba, a na svoje predzásobovanie sa do budúcnosti. Mala by sa viac prejaviť naša viera (ak ju máme), ktorá sa dokáže bez výhrad spoľahnúť na Boha. A že je to možné (hoci to ani nechápeme v túto chvíľu svojho života), o tom nám svedčia ľudia, s ktorými sa stretávame nielen na stránkach Biblie, ale niekedy aj v živote.