Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 29. júla 2001

Obráťte sa a budete žiť! Podobenstvo o stratenom synovi je veľmi známe. Lenže v tomto podobenstve ani tak ďaleko nejde o synov, ani o toho strateného, ani o toho nespokojného pri návrate brata, ktorý zostal doma. V tomto podobenstve ide skôr o Otca. Otec prijíma toho strateného, odpúšťa mu, otvára mu dom. A berie na seba riziko, že syn môže opäť, keď sa trochu udomácni, žiadať si nový podiel, aby odišiel. Veď ľudia sú nepoučiteľní. Na odpustenie odpovedajú novými hriechmi. Sú v pravom slova zmysle recidivisti. A znova je to Otec, ktorý usmerňuje aj toho staršieho, keď ho odvracia od nenávisti, a uisťuje ho, že pri ňom mu nič nechýba, že všetko je jeho. A Otec je ten, ktorý berie na seba riziko, že ho za to, že mu nevyhovie, čo žiadajú chúťky jeho mladosti, bude nenávidieť. Pre tieto Otcove postoje je to podobenstvo o láske Otcovej, ktorá je neustále v nebezpečenstve, že zostane nepochopená, znevážená, znenávidená, alebo zneužitá, či využitá. A v tomto momente začína byť toto podobenstvo svedectvom o nás, o jeho synoch a dcérach, ktoré sú doma vypočítavé, alebo dom opúšťajú, túlajú sa a strácajú. Dovteda je dobre, kým si vieme vážiť Otcovu lásku, alebo kým sa vieme vracať, a nie hocijako, ale s úprimným pokáním. Lebo úprimnosť v pokání tomu stratenému synovi pri návrate rozhodne nechýbala. Preto majme odvahu viery v pokore sa vracať, s úprimným pokáním a doma si vážiť Otcovu dobrotu a lásku, aby náruč Otcova pre nás bola stále otvorená.