Slovak Czech English German Polish

Piatok, 03. augusta 2001

Ak niekto padne, či zase nevstane? Ak sa kto odvráti, či sa späť nevráti? Tak je to s nami, ľuďmi: Keď sa niekto potkne a spadne, nezostane ležať na zemi, ale zdvihne sa. Kto odíde z domu, vracia sa. Ale takto znie o nás aj výrok Hospodinov. Je to pôvodne výrok o ľude Izraela, ktorý odpadol od Hospodina a nenavracia sa k nemu. Je to výčitka Božia a súčasne výzva ku pokániu. Čo je pokánie? Zdvihnutie sa, vstanie k novému životu, návratu k Bohu. Ale vo vedomí vlastnej viny. Je to návrat strateného dieťaťa k Bohu: Otče, zhrešil som proti tebe samému a nie som hoden byť ďalej tvojím synom. Moja vina. Mea culpa. Mea maxima culpa. Ide tu o to, aby človek dobre poznal seba samého: Ach ja biedny, úbohý, hriešnik (ES 321). Pokánie je víťazstvom nad sebou samým. Nie však porážka. Nie koniec! Je to počiatok čohosi nového. Staré veci sa pominuli, ajhľa všetko je nové. Začiatok nového života po všetkých predchádzajúcich omyloch. K tomuto návratu k Bohu máme veľký prísľub samého Pána: Toho, kto príde ku mne, nevyhodím. Lebo Ježiš vie, že keď sa niekto navráti k nemu, je to vždy dielo Božie v človeku. A Ježiš prišiel, aby plnil vôľu Otcovu, aby dokonal dielo Božie. Preto prijíma navrátilca k sebe ako zachráneného. Ak je pri nás mnoho zlého, u Boha viac milosti. Takáto je cesta pokánia. Vydaj sa na ňu! Vždy znovu!