Slovak Czech English German Polish

Utorok, 14. augusta 2001

Hospodin je s tými, čo majú skrúšené srdce. Keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. Táto ľudová múdrosť korešponduje s podobenstvom o farizejovi a publikánovi (colníkovi). Dvaja muži vstúpili do chrámu, aby sa modlili… Ten prvý sa modlil v sebe, ten druhý sa neodvážil ani pozrieť hore. Nie je modlitba ako modlitba. Pýcha a pokora. Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť (Jakub 4,6). Je teda jednoznačné, s kým je Hospodin. S tými, ktorí "Bože, buď milostivý mne hriešnemu" povedia v hlbokej pokore a skrúšenosti. S tými, ktorí o svojej hriešnosti niečo vedia. S tými, ktorí sa v istej chvíli svojho života zhrozili nad svojím vlastným životom. K takým patril aj Dávid. V známom 51. žalme to vyslovil veľmi jednoznačne – “zahlaď moje priestupky … som si vedomý svojich priestupkov a hriech môj predo mnou je stále … skry si tvár pred mojimi hriechmi … srdce čisté stvor mi, ó Bože … Bohu milou obeťou je duch skrúšený, Ty, Bože nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným."