Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 19. augusta 2001

Nech je požehnané meno Božie od vekov až naveky, lebo jemu patrí múdrosť i sila! Dnes je Kajúca nedeľa. Spomienka na zničenie svätého mesta Jeruzalem. Nepoznalo času svojho navštívenia. Je celkom možné, že budem počuť to známe – “koľko ráz som chcel … a nechceli ste. Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý” (Matúš 23,37.38). Koľkokrát som nechcel ja sám. Koľkokrát som dal prednosť veciam tohoto sveta pred “vecami Božieho kráľovstva”. Mám sa z čoho kajať. Nielen v dnešnú nedeľu. Každý deň. Pokánie z toho, že nie som schopný osláviť požehnané meno Božie tak, ako to robil Daniel. On tak mocne velebil Boha nebies: Jemu patrí múdrosť a sila! Aj tí, ktorí zvíťazili nad šelmou, spievajú pieseň Mojžiša a pieseň Baránkovu: veľké a predivné sú Tvoje skutky… Dnes bude aj Večera Pánova. Pôjdem veľmi rád. Vyznám Bohu svoje slabosti, pády, poklesky, hriechy. Pokľaknem… V tejto sviatosti prijmem svetlo pre môj život. Vyjdem z tmy do svetla. Z horšieho ku lepšiemu. Zo stavu hriechu k odpusteniu. Nasýtim sa, lebo som hladný. Hladný po Božom odpustení. Každý veriaci môže pristúpiť k Večeri Pánovej, ale len hladný veriaci môže odísť skutočne nasýtený (P. Kosorin).