Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 02. septembra 2001

Abrám uveril Hospodinu a On mu to počítal za spravodlivosť. O istotách viery_x000D_ Keby nás niekto vyzval, aby sme odišli zo svojej vlasti a šli niekam do cudziny, určite by sme od neho požadovali dôkazy a argumenty, že budeme dobre zabezpečení, že tam dostaneme byt a prácu, že nás tam nečaká nič zlé. Chceli by sme mať istotu. Abrám sa zachoval celkom inak. A povedzme si otvorene, že z ľudského hľadiska sa zachoval celkom bláznivo. Na Hospodinovu výzvu, aby odišiel zo svojej domoviny, si zbalil veci a šiel. Nemal žiadne istoty, okrem jednej – Božie zasľúbenie. Abrám sa spoľahol na Božie slovo, dôveroval Hospodinovi. A Hospodin mu to počítal za spravodlivosť. A čo my? Ako sa spoliehame na Hospodina? Dôverujeme Jeho slovu? Boh nám nedáva žiadne ľudské záruky a neraz je nám ťažko dôverovať Mu. A ono to skutočne nie je ľahké. Svet nám ponúka toľko zdanlivých istôt. Volá nás, aby sme sa spoľahli na peniaze, na hmotné zabezpečenie, na dobré postavenie, na slávu. Nie je ľahké odolať pokušeniu takýchto “istôt”. Zdajú sa trvalé a reálne. A predsa nám nič nemôžu zaručiť, lebo sú len dočasné, pominuteľné a neisté. Jedinou istotou je Ježiš Kristus – ten istý včera, dnes i naveky. Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá. Ani Ježišovým učeníkom, ktorí s Ním strávili toľko času, ktorí videli divy, ktoré konal, nebolo ľahko dôverovať Mu. Preto prosia: Pridaj nám viery! Aj my voláme s nimi: Pane, pridaj nám viery!