Slovak Czech English German Polish

Piatok, 28. septembra 2001

Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. ... Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva na veky. Nedávno sa mi zdôverila jedna pani so svojimi obavami. Bojí sa toho, čo bude po smrti. Ako to bude s ňou na Božom súde, ako tam ona obstojí a či pôjde do neba, alebo do pekla?! Nuž, je to oprávnená obava. Je to otázka, ktorá trápila aj Luthera - tak veľmi, až ho priviedla k reformácii; tak veľmi, že hľadal, kým nenašiel odpoveď v myšlienke o ospravedlnení z viery. Isteže, dobre by bolo mať v týchto veciach istotu. A my ju aj máme a môže ju mať každý. Sám Pán Ježiš dáva túto istotu aj v dnešných textoch. Kto počúva a verí. Ten má aj večný život, aj sa vyhne súdu. Aj pre dnešok platí: počúvať a veriť. To ďalšie potom koná Duch Svätý.