Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 15. októbra 2001

Hospodin pohliadol z neba na zem, aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil odsúdených na smrť. My ľudia sme pominuteľné bytosti a naša pamäť pomaly ochabuje. Zisťujeme, že čoraz viac a viac zabúdame. Ani nie tak na seba, ako na Boha a na potreby ľudí vôkol nás. Ak je človek postihnutý sklerózou, má na mysli to, čo už prežil dávno, ale to, čo bolo včera, si už nepamätá. Ešte že nad pominuteľnosťou človeka dominuje Hospodinova večnosť. Večný Boh pamätá na tvoje potreby. Nie je zábudlivý, i keď je ochotný hodiť naše hriechy do mora zabudnutia. On si všetko dobre pamätá, ale Jeho zabúdanie je v kríži Pána Ježiša Krista. Vo svojom Synovi ťa oslobodzuje z otroctva hriechu. Dokáže pretrhnúť každé okovy neslobody. Dokáže nám pomôcť v našich utrpeniach, súženiach a vyslobodiť z pazúrov večného zahynutia. Boh na nás pamätá. I my, pokiaľ máme zdravú myseľ, pamätajme na Neho a na tých, ktorí to potrebujú. Majme súcit s ľuďmi, ktorí znášajú príkorie a sú uväznení pre vieru v Pána Ježiša Krista. I dnes je veľa takýchto ľudí. Pamätajme na nich vo svojich modlitbách a praktickej pomoci.