Slovak Czech English German Polish

Utorok, 13. novembra 2001

Ako keď matka teší niekoho, budem vás tešiť. „Hlavu hore! Všetko sa zlepší . Neboj sa!“ Takými slovami sa snažia potešiť ľudia svojich kamarátov. Či im to pomôže?_x000D_ Jeden farár, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne v Rusku, písal list manželke: „ Už nemáme nádej újsť z bojiska. Nepriatelia sú všade, každý deň počúvame bojový krik - a nás je len málo. V ťažkej granátovej paľbe prechádzam frontom - všade len smrť a beznádejnosť. Ale keď som doniesol svojim kamarátom cigarety a kus chleba, mohol som nahlas a veselo spievať: Nemôže sa mi nič stať, čo Pán Boh nedovolí a neprípraví. Keď padnem vo vojne, povedz deťom, že Pán Boh ma sprevádzal aj tu na bojisku, že On im nezobral otca bez toho, že On seba samého dal za Otca pre naše deti. Ježiš žije a s ním aj my._x000D_ Ten vojak zomrel asi o 5 mesiacov neskôr. Nezomrel však bez nádeje, bez potešenia, lebo Pán Ježiš Kristus ho potešil - a tak aj on vedel potešiť svoju ženu a deti. Pán Ježiš žije so svojimi naveky: v tom je najväčšie potešenie. Patríte Mu aj Vy? Tak aj Vám platí Jeho potešenie, vždy a všade. Božie potešenie nie sú prázdne slová!