Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 06. decembra 2001

Ak Boh niečo zrúca, to nik nevystaví, ak niekoho zavrie, tomu nik neotvorí. Svoju rannú pobožnosť s manželkou mávame za naším kuchynským stolom pri okne s výhľadom na činžiaky s mestským ruchom. Okolo počuť prechádzajúce električky a autobusy. V decembri je už vonku sychravo, ale tu dnu je príjemne. Čítame si dnešný text o Božom rúcaní a pribuchnutých dverách. Je to tak. Istota sa zrútila ako domček z karát a na dverách priatelia vymenili zámky. Moje kľúče už málokde pasujú. Aj stará Jóbova história má novodobé pokračovanie. Lebo si čítame aj ďalej (verš14 nn): také niečo stíha aj kňazov, aj urodzených, mocných, vodcov, ktorých necháva odísť bosých. Tak si nás niektorých Boh vybral a konal, ako konal. On môže konať, ako uzná za dobré. Nijako ináč to neprežil ani náš Pán. Volalo sa to: pitie kalicha. _x000D_ V nedeľu sme počuli príhovory o advente a Vianociach. _x000D_ Tu za naším stolom pri okne s výhľadom na sychravú neskorú jeseň či začínajúcu zimu to prežívame s Jóbom, ktorý to nemal ľahké. Aj my – ako on – spočítavame straty a nádeje a vieme, že všetko nám nezrúcali. Zostal nám Ten, ktorý aj keď dopil svoj kalich do dna a išiel bosý, neodvolal Ho Jeho Otec, ale posadil na trón, povýšil Ho. Tým začali dejiny antijóbovsky. Nech je akokoľvek sychravo, anjeli sa chystajú obletieť svet a budú znova spievať: Čuj, aká prekrásna pieseň rozlieha sa po nebi, anjelov dnes sviatočný zbor, Pána Boha velebí. Je to pieseň o radosti, je to reč o spasení, sláva Bohu na výsosti, pokoj ľuďom na zemi. _x000D_ Vonku je chladno. Ale v duši nie. Boh niekedy zatvorí. A vie aj ako znova otvoriť. Už sa stalo!