Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 17. decembra 2001

Hospodine, postav mi k ústam stráž a hliadku k dverám mojich pier. Vieme, že slovo má veľkú moc. Slovom Božím bol stvorený svet. Svoje slovo dal Boh človeku, aby mohol byť spasený a na ceste viery stalo sa mu múdrosťou, svetlom i zbraňou. Jakub píše o moci zneužitého slova. Malý oheň zapáli les, malé kormidlo ovláda veľkú loď (Jakub 3,1-2). Vieme aj z Prísloví o slove povedanom v pravý čas i o škodlivosti jazyka._x000D_ V našom texte sme varovaní pred prázdnymi slovami. Ani sa nám to nemusí vidieť na škodu. Niekedy máme vôľu viac rozprávať, sú ľudia, ktorí vždy radi hovoria. Veď čo sa toho medzi ľuďmi navraví! A preto sme varovaní pred nemúdrym a mnohým hovorením. Pri mnohom hovorení nemôžeme dobre počúvať, tomu druhému nedáme priestor, nanucujeme mu svoju mienku, pôsobíme ako všeznalci. A čo môže byť predmetom rozhovoru, kde by sme nehrešili? Či azda spolublížni? Tam sa dá hneď prekročiť hranica medzi hovorením pravdy a kritikou, spojenou s neláskou. Takto si môžeme privlastniť právo posúdiť život a konanie druhého a zabudnúť, že nič nemôžeme súdiť predčasne. Hovoriť o politike? Kto tam dokáže nehrešiť! Keď fandím jednej strane, zavrhujem druhú. Hovoriť o sebe? Ak je to vzdelávajúce, ak sa dokážem poučiť z mojich chýb, tak to by bolo dobre. Ale koľko chvastavej pýchy je v našich rečiach aj u nás starších, keď hovoríme o našich zážitkoch a skúsenostiach. Bože, daj stráž našim ústam! Miesto mnohého hovorenia učme sa počúvať!