Slovak Czech English German Polish

Streda, 19. decembra 2001

Hospodin odhalil svoje sväté rameno pred očami všetkých národov a všetky končiny zeme uvidia záchranu nášho Boha. Záchrana, spasenie sa rozšíri do všetkých končín zeme a bude ju možné vidieť. Nebude to tak, ako keď padá dážď. Ten nemôžeme ovplyvniť, padá i proti našej vôli. Spasenie nepríde tam, kde ho nebudú prijímať. Národy môžu poznať cestu spásy, môžu počuť hlásanie evanjelia, ale nebudú všetci spasení. Treba aktívny prístup: počujem, otvorím uši i srdce, prijmem a vlastním._x000D_ Tu si musíme aj my položiť otázku, či je to s nami v poriadku. Sme kresťanskou zemou, k viere sme boli vedení od malička, ale či sme aj počuli a prijali? Či zvesť o Kristovi stala sa pre nás záchranou a spočinuli sme v Ňom, našli sme a držíme to drahé, čo sa dá označiť ako vzácna perla, poklad, nájdenie pravdy, cesty i života? Ak to máme, dokazuje sa to obdobne ako u učeníkov? Oni šli a hlásali Ježiša. Keď im to zakazovali, neposlúchli, keď ich brali na zodpovednosť, odpovedali, že nemôžu nehovoriť o tom, čo videli. Poznanie Ježiša bolo pre nich takou rozhodujúcou skúsenosťou, že ich to viedlo dať život do služby Jemu a keby bolo potrebné, aj ho položiť pre Neho._x000D_ Náš Pán ešte stále dáva hlásať evanjelium a i v našich časoch si povoláva mnohých do tejto služby. Povolaní majú ísť evanjelizovať len na základe lásky k Pánovi a hynúcim dušiam. Potom nehľadajú svoju slávu, úspech, ale rozšírenie spásy, a tým aj oslávenie nášho Spasiteľa.