Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 10. januára 2002

Hospodin obháji svoj ľud, nad svojimi služobníkmi sa zľutuje. Kto nebude súdený? Ján 3,16 je najkrajšie a najviac citované slovo o láske Božej k hriešnikom. Je to ako med, ktorý je mnohým prisladký. Nevedia, čo si počať so zvesťou o Božej láske. Nezahreje im to srdce, nevyvolá nejaké hnutie. Možno na tom máme vinu my, ktorí hlásame Božie slovo. Podávame primnoho medu a ten sa vie sprotiviť. Pri hlásaní hovoríme iba o Božej láske, záchrane, ale nehovoríme dostatočne hlasne a jasne o druhej možnosti - o Božom treste a odsúdení do večného zahynutia. Zdá sa nám to neľudské, neláskavé. Nechceme postaviť cirkev do svetla stredoveku, keď hrozila peklom a neraz ho maľovala. Možno sa vtedy málo hovorilo o dokonalom diele záchrany, ale ani teraz to nenapravíme jednostrannosťou. Boh nie je iba Láska, ten, čo ponúka svoju spásu, ale je i spravodlivý a hovorí aj o svojich súdoch. Miluje svet a všetko urobil pre jeho záchranu, ale príde čas, keď bude súdiť svet z neochoty kajať sa, pokoriť sa a prijať spásu. V Starej zmluve nájdeme dosť kárania hriechu a ľudia to neradi počúvajú. Ale to je reč toho istého Pána, ktorý pripravil spásu obeťou svojho Syna. Zvesť o tom nemá byť medom, ktorý sa nám sprotivil, ale niečím vzácnym, sladkým pokrmom našej duši túžiacej po záchrane. Keď nehovoríme o smrti, zahynutí, ako vzbudiť túžbu po živote? Boh ponúka spásu a vďaka Mu, že ešte stále je doba milosti, lebo príde čas, keď sa skončí možnosť prijať ponúkanú milosť. Hrozba súdu nech je nám ostňom, ktorý nás ženie ku Kristovi.