Slovak Czech English German Polish

Piatok, 11. januára 2002

Na púšti vytrysknú vody a potoky na stepi. Rastie vo mne Kristus? Kiež by bolo naším heslom: “On musí rásť a ja sa umenšovať”. Keď prijmeme Pána Ježiša, je to začiatok procesu, kde On musí byť vždy dôležitejší pre nás. Jeho dielo sa netýka iba minulosti, ktorú nám odpustil, ale najmä ďalšieho života, v ktorom sa má realizovať zmena. Staré má byť za nami so všetkými hriechmi, pádmi a zlyhaniami a má nastať nové. Nebude to možné bez Pána. Len do zúfalstva sa dostaneme, ak pochopíme nový život ako výsledok nášho úsilia. On musí byť v nás vždy mocnejší, pre nás potrebnejší, a tak vždy viac privolávaný ku pomoci a konaniu v nás. Skutočne požehnaný Pán, ktorý nás nesie! Žalm 68,20 - Omnoho dôležitejšie je toto poznanie v živote pracovníka na Jeho vinici. Nehľadať seba, svoje uplatnenie sa, vyvýšenie, ale hľadať veľkosť a oslavu Spasiteľa. Je to veľmi ťažko rozlíšiť! Kazateľ si môže povedať, že mu ide len o oslavu Boha a predsa sa snaží o slávu pre seba. Celé prostredie je veľmi zvodné, aký služobník v strede, čaká sa na jeho rozhodnutie, akceptuje sa to, čo on povie a neraz ho aj do očí chvália. Ako tu nepodľahnúť túžbe rásť, miesto umenšovať sa? Je na mieste modliť sa za kazateľov, aby túžili slúžiť Bohu bez vlastných ambícií aj vtedy, keď je ich služba požehnaná, nech ju satan nepokazí zvodom ku pýche. On, náš Pán nech rastie a my sa umenšujeme!