Slovak Czech English German Polish

Utorok, 15. januára 2002

Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. Neľakajme sa budúcnosti. Častokrát sme nespokojní s tým, čo máme. Možno vidíme niečo dobré, ale ihneď nájdeme nejaké “ale”. Izraelčania počuli, že Pán Boh im dal kanansku krajinu. Oni videli, že tá krajina bola dobrá. Ale - nechceli vstúpiť. Reptali. Izraelčania videli Božiu dobrotu, videli, ako ich Pán Boh niesol na púšti, ako si človek nesie syna, celou cestou (v.31) - Ale neverili Pánu Bohu. - A v našom živote? Počuli sme veľké veci o Bohu, máme celú Bibliu, Boží ľúbostný list pre nás. Videli sme tiež Božiu dobrotu v našom živote, keď sme sa modlili v časoch hrozných problémov. Niektorí z nás by mohli svojimi vlastnými skúsenosťami súhlasiť s príbehom, ktorý som už viackrát čítal: Človeku sa snívalo, že išiel na brehu mora, a vedľa svojich stôp bola ďalšia stopa, stopa Pána Boha. Niekedy však bolo vidno len jednu stopu, práve v ťažkých časoch. Človek sa pýtal Pána Boha: “Prečo si ma opustil v problémoch?” A Pán Boh odvetil: “Vtedy som ťa niesol!” - Máme toľko príkladov Božej lásky. Prečo stále odpovedáme maloverným “ale”? Aby sme dnes z celého srdca dôverovali a išli za Ním bez pochybnosti!