Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 21. januára 2002

Vskutku som sa dívala na toho, ktorý ma vidí. Ako asi vyzerá Pán Boh? Človek by sa rád pozeral na cieľ svojho uctievania. Moábci, Ammónci a iní si jednoducho zobrali kus dreva alebo skaly či hliny a vymodelovali si postavu, pred ktorou sa klaňali. Iste, tak je to jednoduchšie. Ale kto kedy videl Hospodina? Ako asi znázorniť Jeho? Ba - neponížili by sme tým Jeho dôstojnosť a velebu? Veď ľudská nedokonalá ruka nedokáže zobraziť svätú Dokonalosť. Preto je naša viera o niečo zložitejšia, keďže sa nemôžeme na svojho Boha pri modlitbe pozerať, o to je však pevnejšia, pretože je skutočnou vierou, bez akýchkoľvek klamlivých dôkazov pre naše oči. Veď či je všetko tak, ako vidíme? Či niet fatamorgány, optických klamov? - My Boha svojimi očami nevidíme, ani to pre spasenie nepotrebujeme, ale za to On vidí nás (Natanael), my môžeme vidieť iba stopy Jeho činnosti, prípadne poslov, ktorých On posiela (Hagar). Ale úcta patrí iba Pánovi nebies!