Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 28. januára 2002

Aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom a kopijou. Potreby blížneho. Tieto riadky nám hovoria o tom, aký je Boh milostivý a ako sa stará aj o tých najposlednejších, aby aj ich dni boli naplnené láskou a starostlivosťou. Patria k nim chudobní a otroci, ľudia, ktorých spoločnosť odsunula na okraj, pretože sa nedokázali začleniť do “normálneho” života. Aj keď už dnes nemáme otrokov, chudobných je v našej krajine stále dosť. Stačí sa len poprechádzať námestiami Bratislavy alebo sa započúvať do príbehov ľudí na TV obrazovke, aby sme sa na vlastné oči a uši presvedčili, ako biedne niektorí ľudia žijú a ako im nedochádza ani na základné životné potreby, ako jedlo, oblečenie, lieky a dôstojný domov. Mnoho ľudí si v dnešnej dobe kladie otázku: “Nie sú si títo ľudia sami na vine, že sú chudobní a odkázaní na žobrácku palicu?” Aj keď sú takéto otázky opodstatnené, nemali by nám zabraňovať v poskytovaní pomoci a hľadaní riešenia tejto zložitej situácie. Pretože tak ako Boh prikazoval Izraelu pred vstupom do zasľúbenej krajiny: “nezatvrdzuj svoje srdce a nezavieraj svoju ruku pred svojím chudobným bratom, ale štedro mu otvor svoju ruku…” tak tie isté slová hovorí dnes aj nám - novému Izraelu, novej Božej rodine, aby sme namiesto výhovoriek - prečo by so nemal - hľadali konkrétne formy pomoci pre chudobných a sociálne odkázaných. Hospodin nás požehnáva, aby sme my z nášho požehnania rozdeľovali iným. A keď my budeme ochotne dávať a všímať si potreby našich bratov a sestier, potom nás Hospodin bude neprestajne žehnať. Možno ste si už aj vy sami mali možnosť overiť starú známu múdrosť - “To, čo dáš, sa ti dvojnásobne vráti”. Ak ste na to doteraz nemali čas, alebo ste si to jednoducho neuvedomili, ešte stále máte príležitosť. Boh nám daroval nový deň. Skúsme si v ňom uvedomiť, ako môžeme pomôcť bratovi alebo sestre v našom okolí v tom, v čom má nedostatok (verš 8).